I pre tie deti, ktoré sa tešia na školu, predstavuje vstup do školy značnú záťaž. Dieťa vstupuje do neznámeho prostredia, v ktorom sa musí zaobísť bez pomocnej ruky rodičov, podriadiť sa autorite cudzieho dospelého, zaradiť sa primerane do kolektívu rovesníkov, ticho sedieť celú vyučovaciu hodinu v lavici, sústrediť sa na výklad učiva, dodržiavať viaceré pravidlá školskej disciplíny a samozrejme naučiť sa učivo prvej triedy. Deti, ktoré chodili do materskej školy, sú na tom lepšie, zmena v ich živote nie je taká veľká.
To, čo prežíva dieťa pri vstupe do základnej školy a aký bude mať k nej vzťah, závisí obvykle od postoja rodičov ku škole, od toho, čo počuje o škole od starších súrodencov, prípadne rovesníkov v materskej škole. Prostredie školy je potrebné dieťaťu pred vstupom do nej čo najviac priblížiť. Rozprávať sa s ním o tom, čo ho čaká. Vysvetliť mu, prečo je škola taká potrebná, že budú v nej aj úlohy, ktoré sú ťažšie, ale vy mu pomôžete. Zvládli to všetky deti, mamy aj otcovia. Dieťa veľmi rado počúva, ak mu porozprávate nejakú vlastnú, zábavnú príhodu s dobrým koncom.
Čo má dieťa vedieť, keď ide prvýkrát do školy
Kresliť pevné, neroztrasené línie, vystrihovať podľa nakreslených čiar, poznať základné farby, vysloviť krátke slovo samostatne po hláskach, porozprávať obsah vypočutého príbehu, vyjadrovať sa plynulo aj v zložitejších vetách, orientovať sa v priestore vpravo – vľavo, vpredu – vzadu, hore – dole, vydržať pri nenáročnej činnosti 15 – 20 minút, dokončiť začatú prácu alebo hru. V sociálnej oblasti by malo dokázať komunikovať s novými ľuďmi, vyjadriť slovne požiadavky a spolupracovať s ostatnými deťmi.
Väčšina detí síce navštevuje materskú školu, kde sa ich príprave pre vstup do základnej školy venuje pozornosť, no predsa aj rodičia sa majú otázkou pripravenosti dieťaťa na školu zaoberať. Mali ba sa zamyslieť:
• ako prebiehal doterajší vývin dieťaťa, či sa v ňom vyskytli okolnosti (počas tehotenstva, pri alebo po pôrode, zdravotné, sociálne, rečové ťažkosti…), ktoré by sa mohli po nástupe do školy prejaviť a ovplyvniť tak dobré výsledky alebo spokojnosť dieťaťa v škole
• či si dieťa v celom svojom minulom vývine osvojilo znalosti a návyky, ktoré sa mu od neho na prahu školskej dochádzky očakávajú a v súčasnej dobe má dostatočne rozvinutú aktívnu pozornosť a primerané intelektové schopnosti
• či je dostatočne motivované k budúcemu sústavnému učeniu sa v škole
Sú deti, ktoré vedia pri vstupe do školy už čítať a písať
Táto skutočnosť má svoje výhody aj nevýhody. Dieťaťu uľahčí adaptáciu na školu, lebo bude v tejto činnosti úspešné. Je tu však aj riziko, že sa na hodine čítania bude nudiť, vyrušovať a nevytvorí si návyk sústredene dávať pozor na výklad učiteľa a intenzívne pracovať cez hodinu, ktorý je dôležitý vo vyšších ročníkoch. Ak deti samé vyvíjajú iniciatívu a pýtajú sa dospelých na jednotlivé písmenká, netreba im v tom brániť. Lepšie je však učiť dieťa takým zručnostiam, na ktoré v škole nebude toľko času.
Keď nie ste s výsledkami v škole spokojní, nehovorte mu, že je nešikovné, neschopné – vyvolávate v ňom tak pocit menejcennosti a nechuť k činnosti. Preberajte učivo s ním a uistite ho, že to spolu dokážete zmeniť. Nie každé dieťa dokáže v škole dosahovať vynikajúce výsledky, avšak v živote sa môže dobre uplatniť.
Aké ťažkosti sa môžu v prvom ročníku školy, ale aj neskôr vyskytnúť?
Môžu sa vyskytnúť ťažkosti pri čítaní alebo písaní takého charakteru, že si zamieňa tvarovo podobné písmenká b-d, a-e, p-j, vynecháva písmenká, alebo v matematike si zamieňa vynecháva číslice a pod. prípadne má ťažkosti pri spíjaní hlások do slabík a slabiky do slov. Takéto dieťa nemusí byť rozumovo zaostalé, ale môže mať vývinovo podmienené špecifické ťažkosti v učení – v čítaní (dyslexiu), v písaní, v pravopise (dysgrafiu, dysortografiu) alebo v matematike (dyskalkúliu).
Keď dieťa prežíva úzkosť alebo má s niečím ťažkosti, často nevie požiadať o pomoc priamo. Reaguje rannými bolesťami bruška, zvracaním, nutkaním na WC, nočným pomočovaním, tikmi a pod. nejde o vedomé správanie, takto dieťa volá o pomoc dospelého. Takýmto ťažkostiam sa dá predísť, ak už v období pred nástupom do školy svedomito zvážime stav dieťaťa.
Z praxe je známe, že vo veku okolo 6 rokov nie všetky deti z rôznych dôvodov dosahujú primeranú úroveň školskej spôsobilosti vo všetkých oblastiach vývinu.
Na možné ťažkosti v škole vás môžu upozorniť najmä nasledujúce príznaky:
• zaostávajúci vývin reči, chudobná slovná zásoba
• citová labilita, plačlivosť, úzkosť
• hravosť
• zábudlivosť
• nesústredenosť
• hyperaktivita
• neschopnosť vyčleniť podstatné zo získaných veku primeraných informácií
• nedostatky všeobecných vedomostí, všeobecnej informovanosti
• znížená výkonnosť
• ťažkosti v adaptácii na kolektív
Kedy uvažovať o posúdení školskej spôsobilosti
Vtedy, keď dieťa:
• je veľmi živé, hravé, nevydrží dlhšie pri jednej činnosti, dá sa ľahko odpútať vonkajšími podnetmi
• nerado kreslí, nesprávne drží ceruzku, alebo ju striedavo drží v pravej a ľavej ruke, nie je dosť zručné
• má ťažkosti s výslovnosťou, málo rozvinutú reč, ak je bojazlivé, odmieta kontakt s druhými a v cudzom prostredí reaguje plačom
• je síce rozumovo zrelé a celkovo vyspelé, ale v rodinnom prostredí sa odohrávajú veľké zmeny (napr. rozvod rodičov) alebo akútne neistoty
• opakované a časté choroby
• nie je samostatné v sebaobsluhe
• nechcelo (alebo veľmi málo chodilo) do materskej školy a hrozí, že si bude veľmi ťažko zvykať na systém povinností, na kolektív a na požiadavky učiteľa.
Ak máte podozrenie, že niektoré prejavy vášho dieťaťa by mohli komplikovať jeho prispôsobenie alebo výkony v škole, môžete sami alebo v spolupráci s materskou školou požiadať o posúdenie školskej spôsobilosti a navštíviť s dieťaťom centrum pedagogicko – psychologického poradenstva a prevencie a poradiť sa s odborníkmi. V spolupráci s centrom je možné tiež odložiť dieťaťu začiatok povinnej školskej dochádzky o jeden rok alebo hľadať pre dieťa optimálne riešenie jeho zaškolenia.
Spracované podľa:
Centrum pedagogicko – psychologického poradenstva a prevencie
Zuzkin park č. 10, 040 11 KOŠICE
055/787 16(7)35